Podrobné informácie

Figovník Obyčajný - Ficus Carica.

Figovník z čelade Moraceae (morušovité) je veľmi obľúbená formovateľná rastlina (ker, strom), ktorá sa úspešne pestuje i na Slovensku. 

Pochádza zo stredného východu a západnej Ázie, avšak postupne sa jeho pestovanie rozšírilo po celom svete. Nie je nič neobvyklé nájsť figovník v našich záhradách, najmä z dôvodu pestovania pre jeho sladké plody a množstvo liečivých účinkov celej rastliny.

Figovník je opadavý strom, ktorý dorastá do výšky až 10m (výnimočne 15m) avšak je možné ho pestovať i ako nízky ker 1-2m, alebo nízky strom 2-3m s pravidelnou starostlivosťou - strihaním. Figovník je možné do určitého veku pestovať v kvetináči, čo má výhodu mobility najmä pre potrebu zimovania.

Figovník má tisíce kultivarov. Jeho miazga a nezrelé plody sú dráždivé až jedovaté.

Izbové rastliny - figovníky neznášajú zmenu prostredia a ihneď zhadzujú listy. Je to prvá reakcia figovníkov i na nedostatok či nadbytok vody, nedostatok svetla , prievan a pod.

Medzi najznámejšie odrody patria Brown turkey, Becane, Peretta a množstvo ďalších. Najžiadanejší pre naše podnebie je práve Brown Turkey z dôvodu svojej vysokej odolnosti voči mrazom. 

Plody:

Figovník má zložený plod - figu hruškovitého tvaru, vznikajú ako súplodie - sykónium. Jedná sa o dužinatú banku najskôr kvetov, z ktorej sa neskôr vytvára množstvo plodov. 

Plody dozrievajú v 8-10 mesiaci. Väčšina figovníkov v našom zemepisnom pásme plodí bez oplodnenia - parthenokarpicky. Jedná sa o Adriatickú skupinu figovníkov.

Figovníky podľa plodstva rozdeľujeme:

• Adriatická skupina (angl. "Common fig") – plodstvo vzniká aj bez opelenia a nevytvára klíčivé semená, zahŕňa väčšinu odrôd, ktoré sa pestujú v oblastiach bez prirodzeného výskytu opeľovača, ktorým je malá osička Blastophaga psenes
• Smyrnská skupina ("Smyrna" type) – na dozretie fíg potrebuje opelenie peľom zo samčej rastliny, plod má typické chrumkavé semená (typické pre dovážané sušené figy)
• San Pedro ("San Pedro" type) – prechodná skupina, figy tvorí jednak parthenokarpicky a pre dozretie hlavnej úrody potrebuje opelenie

Plody divokého figovníka sú chlpaté a nejedlé. Plody v kultivácii sú hladké a sladké, po dozretí  žlté, fialové až čierne podľa odrody. 

Sykónium má hruškovitý tvar s malým otvorom, ktorý umožňuje prístup opeľovačom.

Využitie:

Z fíg sa produkujú džúsy, nápoje, kompóty, marmelády, vína využíva sa na výrobu cukroviniek a perníkov. Plody sa sušia a kandizujú. Čerstvé plody obsahujú až 20% cukrov, sušené až 75% cukrov. 

Používajú sa ako preháňadlá, močopudný prostriedok, na liečbu chudokrvnosti, obličkových kameňov, ochorení srdca a ciev. Rozvarené sa používajú na kloktanie pri bolestiach hrdla, pri kašli, bolestiach pľúc, ochorení hlasiviek, pri opuchoch a liečbe ďalších ochorení. 

Obsahujú veľa vlákniny a organických kyselín, čo prospieva tráviacemu ústrojenstvu, Obsahujú veľké množstvo pektínu a ovocného cukru – fruktózy, vďaka čomu sú figy vynikajúcim zdrojom energie pri športových a iných výkonoch.

Figy tiež zlepšujú schopnosť sústredenia a pôsobia pozitívne na nervy a mozog, pôsobia ako antidepresíva.

Pestovanie:

Figovník sa v minulosti pestoval vo vinohradníckych oblastiach na južnom Slovensku. Dnes ho pestujeme kdekoľvek na Slovensku. V prípade malých rastlín v črepníkoch, ktoré sú mobilné je možné zimovať v teple. Jarný strih optimálne koncom marca, striháme na 4-5 listov , suché vetvičky obstriháme. Po opadnutí lístia je vhodné malé plody odtrhnúť, aby nespôsobovali plesne a choroby. Figovník v letných mesiacoch najmä v kontajneroch má tendenciu vysychať, preto je potrebné časté zalievanie i 2x denne. 

Pestovanie vo voľnej prírode na záhrade vyžaduje vhodný výber na južnej teplej a slnečnej strane najvhodnejšie pri stene na priamom slnku. Zálievka vo voľnej prírode nemusí byť tak pravidelná a častá ako v črepníkoch.  Pestovanie vo voľnej prírode nie je vhodné pre rastliny, ktoré nedosiahnu vek min. 3 roky. Figovník je nanáročný na pôdu avšak nevyhovuje mu kyslá pôda. Vo voľnej prírode je vhodné zapracovať figovníku do pôdy maštaľný hnoj v objeme cca 5-10kg. Ak figovník nemá dostatok vlahy jeho plody opadajú.

Do voľnej prírody sadíme rastliny v mesiacoch apríl - máj, kedy je pôda už dostatočne vyhriata. 

Rozmnožovanie:

Odrezkami - najvhodnejšie v mesiaci január s odrezkov v plusových teplotách. Odrežeme zhruba dvojročné výhonky, z ktorých orežeme ich prostrednú časť na s priemerom 1,5cm a s tromi až štyrmi púčikmi. Rez ošetríme stimulátorom rastu a ponecháme vysušiť pri teplote cca 10°C. Odrezky následne napicháme do nádoby so substrátom šikmo tak by nad substrátom zostal 1 púčik. Pri teplote 20-25°C rastlina zakoreňuje cca po 4-6 týždňoch. Primarene vlhčíme, následne zakorenené rastliny zasadíme do črepníkov a začíname postupne letniť a privykať na slnko. Je možné zakoreňovať i priamo do vody, avšak vodu je potrebné denne meniť, nakoľko rastlina vylučuje latex, ktorý môže spôsobovať hnitie.

Letné odrezky sa zakorenia za niekoľko týždňov.

Verzia množenia  so stratifikáciou:

Zimné odrezky je vhodné stratifikovať. Pred stratifikáciou je vhodné odrezky namočiť do roztoku s fungicídom a uzavrieme do zip-lock vreciek. Umiestnime do chladu pri teplote 1až 4°C , kontrolujeme plesne. Plesne ošetríme a opäť obnovíme fungicíd. Pri stratifikácii by nemalo dôksť k premrznutiu. Po uplynutí 6-8 týždňov je možné rastliny umiestniť do vhkého substrátu zmiešaného s perlitom - nie premočeného a pri teplote 22°C a viac necháme zakoreniť. Po zakorenení presadíme do väčších nádob.

Pestovanie v kontajneroch:

Figovník pestujeme v nádobách, ktoré postupne zväčšujeme podľa potreby figovníka. Pri raste v kontajneroch venujeme pozornosť najmä prihnojovaniu a kvalite pôdy. Vyžaduje dostatok hnojiva, vápnika a vody. Optimálne je používať nízky obsah dusíka a vyšší obsah fosforu a vápnika. Pri premiestnení rastliny zo zimoviska v jarnom období pristúpime k prvému hnojeniu v rovnomernom pomere kostnej múčky, mletého vápenca a superfosfátu. Najčastejšie používané hnojivo dostupné v obchodnej sieti je Harmavit. Vhodná je ťažšia priepustná zemina, ktorú pri väčších kvetináčoch vymeníme každý rok minimálne na povrchu kvetináča. Prvé tri roky je správne figovník presádzať do väčších nádob každý rok. V prípade presádzania do väčších nádob je vhodné zredukovať koreňovú sústavu cca o 1/4 a súčasne úmerne redukovať veľkosť koruny. Presadenie realizujeme cca 3/4 záhradného substrátu a 1/4 kompostu.

Optimálne - záhradná pôda, kompost, piesok, rašelina  v pomere 2:1:0,5:0,5 . Ph - neutrálne 7. Prehnojenie dusíkom spôsobuje zrychlený rast na úkor plodenia. Po uplynutí zhruba jedného mesiaca od prvého prihnojenia hnojíme tekutým hnojivom cca v trotýždňových intervaloch. Rovnakým pomerom hnojíme až do polovice augusta. Najhoršie a pritom najčastejšie kontajnery sú plastové - čierne, ktoré majú tendenciu byť rýchlo vysušené a rozpálené slnkom. Preto je rastliny vhodné presadiť do iného typu materiálu - drevené, keramické a podobne. V jesennom období zálievku obmedzíme a nechávame dozrieť plody. V zimnom období udržujeme substrát iba mierne vlhký. 

Figovník Brown Turkey je u nás najžiadanejší z dôvodu tepelnej odolnosti pri zimovaní. Venujeme mu preto väčšiu pozornosť.

Zimovanie:

Mladšie rastliny majú odolnosť až -15°C.(cca trojročné). Staršie rastliny sú odolné až -21°C i viac.)  USDA zóna 6b . Pre rastliny, ktoré zimujeme v kontajneroch je vhodné rastliny presunúť už pri teplotách -5°C na teplejšie miesta, kde už rastlina z dôvodu opadaných listov nevyžaduje žiadne svetlo. Zimovanie je optimálne pri teplotách 0-10°C.

Odolnosť rastliny zasadenej do voľnej pôdy predľžime v zimnom období krátkodobím zakrytím bublinkovou fóliou, alebo priedušným materiálom listím, slamou, pilinami, mulčovacou kôrou, čečinou, vrecovinou a pod. Zimovanie mladých rastlín je vhodné realizovať ak teploty poklesnú pod -10°C.

Po zazimovaní rastlín v interiéri a jeho opakovanom umiestnení na slnko je potrebné figovník postupne letniť v tieni, aby nedošlo k jeho spáleniu (listov). 

Do voľnej pôdy je vhodné sadiť rastliny, ktoré majú priemer kmeňa minimálne 6-7cm perimeter (obvod) 19-22cm. Tieto rastliny už sú zvyčajne odolné teplotám až -18°C.

Figovník - je vhodné zasadiť do voľnej pôdy o 10-20cm hlbšie ako bol v pôvodnom kvetináči. Zvýšime tak jeho odolnosť voči chladu a mrazom. 

Rez:

Figa znáša rez veľmi dobre. Reaguje rýchlym rastom a dáva veľa plodov. Striháme koncom marca už od prvého roku na 5-6 púčikov, v druhom roku na 3- 5 púčikov. Po zbere je možné odrodené vetvičky odrezať čím podporíme tvorbu nových púčikov. Striháme tiež púčiky rastúce smerom do vnútra koruny.

UPOZORNENIE! Pri reze i u nedozretých plodov figovník vylučuje  - LATEX - mliečnu tekutinu, ktorá dráždi pokožku i sliznece. 

Choroby:

Figovníky zvyčajne netrpia chorobami. Jedinou rozšírenou chorobou v našich podmienkach je hrdza figovníka . Objavuje sa v chladnom a vlhkom prostredí a spôsobuje opad listov a oslabenie rastliny. Jedná sa o hubovú chorobu ktorá sa vyznačujeme hrdzavo červenými škvrnami na listoch. Ošetruje sa s meďnatými fungicídmi a vyzbieraním a spálením poškodených listov.

Inou chorobou, ktorá sa tiež môže vyskytnúť u nás je vírusová mozaika. Sú to svetlé ostro ohraničené škvrny na listoch - mozaika, ktoré spôsobujú ich deformáciu. Uvedenú choroby nie vždy je možné správne diagnostikovať. Môže však spôsobiť stratu plodnosti. Choroba sa môže objaviť najmä u oslabených rastlín a neexistuje proti nej ochrana. Rastlinu je potrebné oddeliť.

Vymrznutý figovník, ktorý na jar nezačne pučať je možné zachrániť tak, že omrznuté vetvy urežeme, zatrieme rany fungicídom a necháme ďalej rásť. Po vyrastení nových vetvičiek začneme opakovane formovať korunu.

Figovníky - exotická záhrada TUMA: