Nosánik palmový

Nosánik palmový sa radí medzi postrah plantáží s palmami. Jeho veľkosť dosahuje 30-40mm. Samičky sú o 10-15% väčšie ako samce. Farba môže byť od oranžovo červenej až po čiernu. Ničia živé jemné tkanivo srdiečka rastliny čo spôsobuje jej odomretie. Dokážu sa cez srdiečko dostať do kmeňa až do hľbky 1m.

Nosánik palmový (Rhynchophorus ferrugineus) sa radí medzi najnebezpečnejších škodcov paliem.

Volá sa tiež hohorovo červený, ázijský, ságový nosáň nakoľko je zvyčajne červenej farby, avšak má veľa farebných variant.

Je najväčší škodca palmových kokosových, ďatlových a olejných plantáží. Nosáň sa rozšíril pôvodne z tropickej Ázie, Afriky až do stredomoria, kde sa dostal v 80-tych rokoch. V Európe sa usadil v Španielsku, v Taliansku, v Portugalsku, v Chorvátsku i v Čiernej Hore, v Grécku i v Slovinsku. V Ázii najmä vo Vietname  je tento chrobák a chov lariev pochúťkou a domorodci ho pestujú a chovajú do reštaurácií. 

Najnebezpečnejšie z nosáňov sú dva druhy Rhynchophorus ferrugineus a vulneratus, jedná sa o invazívne škodce.

Medzi hostiteľské rastliny sa radia najmä:

• phoenix canariensis
• areca catechu
• arenga pinnata
• borassus flabellifer
• cocos nucifera
• corypha gebanga
• corypha elata
• elaeis guineensis
• livistona decipiens
• metroxylon sagu
• oreodoxa regia
• phoenix dactylifera
• phoenix sylvestris
• sabal umbraculifera
• trachycarpus fortunei
• washingtonia robusta
• agave americana
• saccharum officinarum

Odolnosť doposiaľ získavajú Washingtonia filifera a Chamaerops humilis.

Škodca zvyčajne napáda rastliny do 20 roku života.

Dospelé chrobáky spôsobujú škody požieraním, najväčšie škody však spôsobujú larvy, ktoré rozkladajú srdiečko. Samica nakladie do jemného srdiečka zhruba 200 vajíčok. Larvy sa živia mäkkými vláknami a púčikmi mladých výhonkov, pričom pendlujú cca 1 mesiac v tomto prostredí palmy. Larvy môžu niekedy dosiahnuť dľžku až 7cm. Po zakuklení larva opustí kuklu v  srdiečku a presunie sa do hniezda z palmových vlákien v spodnej časti kmeňa kde žije 7-10 týždňov. 

Po oplodnení dospelá samica kladie 300-500 bielych vajíčok. Vajíčka pritom zatlačia do tkaniva palmy - srdiečka a zalepia sekrétom, ktorý vytvrdne. Samice priemerne kladú 200-210 vajíčok z ktorých sa cca za 3 dni väčšina i vyliahne. Vajíčka sú vo veľkosti 1-2,5mm.

Larvy sú žlto biele segmentové bez nôh a obsahujú hlavovú kapsulu, ktorá je viditeľne tmavšia do hneda. Obsahujú kuželovité čeluste ktorými sa zavŕtajú do pazúch listov kde sa ďalej živia. Následne larva prechádza metamorfózou do dospelosti. Larva si utká puzdro kukly na spodnej časti listov. 

Po napadnutí palmy postupne rastlina žltne a vädne. Dochádza k odumretiu postihnutej časti rastliny. Príznaky a poškodenie koruny zbadáme až v neskorom štádiu napadnutia rastliny. Následne vznikajú sekundárne infekcie baktérií a húb. V čase keď spozorujeme vonkajšie príznaky zvyčajne je rastlina už napadnutá 6 mesiacov i viac a už niet pomoci. Pri napadnutí s vysokou hustotou lariev je možné pozorovať žuvanie lariev priložením ucha k samotnej rastline.

Ochrana

Bežná ochrana sa robí preventívne (ACETAMIPRID , Mospilan max),ale i po napadnutí nasadením insekticídu. Insekticíd sa lieva lievikom cca 5 cm nad napadnutou oblasťou srdiečka. Iný spôsob je aplikácia huby - Metarhizium anisopliae alebo Beauveria bassiana. Z chémie sú účinné prípravky: Chlorpyrifos 48% a Imidacloprid, je ich potrebné navzájom striedať cca po mesiaci.

Prevenciou je i odstraňovanie mechanicky poškodených listov rastliny, ktoré sa stáva mäkkým prostredím pre budúcich škodcov. Dôležité je aby nedochádzalo k premiestňovaniu odumretých častí rastliny, listov a pod.  medzi zdravé rastliny. Účinným prostriedkom na likvidáciu živých škodcov je insekticíd fosfid hlinitý.